Joga a jej história

Napriek viac než storočnému pátraniu toho o ranných začiatkoch jogy veľa nevieme. Vieme, že sa zrodila v Indii pred 5000, alebo ešte viacerými rokmi. To ale neznamená, že by joga bola indická, rovnako tak ako elektrický prúd, či žiarovka nie sú židovské,  hoci Edison bol žid. Všetci môžeme používať tento vynikajúci systém, bez nutnosti bližšieho spoznávania indickej kultúry.

Raný pôvod

Až donedávna sa niektorí západní bádatelia nazdávali, že pôvod jogy spadá do omnoho neskoršieho obdobia, okolo roku 500 p.n.l., do časov Buddhu (princa Gautamu), známeho zakladateľa buddhizmu. Ale potom, na začiatku 20. rokov minulého storočia, prekvapili archeológovia celý svet objavom takzvanej civilizácie Indus, kultúry, o ktorej teraz vieme, že sa rozšírila na území približnej rozlohy 300 000 míľ štvorcových (veľkosť Mexika a Ohia dokopy).

Civilizácia Indus-Sarasvatí

Bola to vlastne najrozsiahlejšia civilizácia skorého staroveku a zároveň i veľmi pokročilá. Vyplýva to z nálezov v ruinách veľkých miest Mohenjo Daro a Harappa, kde boli objavené v mastenci zobrazenia, ktoré silno pripomínajú postavy jogínov. Mnoho iných nálezov vypovedá o úžasnej súvislosti medzi touto civilizáciou a neskoršou spoločnosťou a kultúrou hinduistov.

Znamená to, že ľudia už boli schopní premýšľať a uvažovať o zmysle života, o stvoriteľovi Univerza, o vesmírnych zákonitostiach, ktoré riadia všetok život. Skúmali, ako vesmírne vplyvy pôsobia na nás, na naše myslenie, cítenie, na telo, na život všeobecne, a ako spolupracovať s planétami a využiť ich vplyv na duchovné prospechy. Zaoberali sa mimozmyslovými, metafyzickými otázkami existencie.

Vyspelosť civilizácie

Civilizácia teraz nazývaná Indus-Sarasvati, (podľa dvoch veľkých riek kedysi pretekajúcich severnou Indiou, v súčasnosti iba rieka Indus pretekajúca Pakistanom), mala ďaleko od primitívnej spoločnosti. Jej obyvatelia využívali polyfunkčné budovy, systém odpadových vôd nemajúci konkurenciu v starovekej rímskej ríši, obrovské verejné kúpele, diaľnice z pravidelne poukladaných tehál, a používali pálené tehly tam, kde to bolo vhodné (tieto technológie sú teraz tak bežné, až zabúdame na to, že museli byť aj niekedy vynájdené).

Ľudia kultúry Indus-Sarasvati boli významným prímorským národom, ktorý exportoval bohatý výber tovaru do Mezopotámie a do iných častí Stredného Východu a Afriky. Hoci sa dochovalo len málo umeleckých diel, niektoré z nich sú  ukážkou vynikajúcich schopností.

Zánik civilizácie

Po dlhú dobu si učenci mysleli, že táto veľkolepá civilizácia bola náhle zničená útočníkmi zo severozápadu, ktorí sami seba nazývali Árijcami (aryo znamená v sanskrte ,,vznešený”).Niektorí bádatelia dokonca predpokladali, že práve títo bojovní kočovníci ,,vymysleli” jogu, iní túto zásluhu prisudzujú ľuďom Indus. Niektorí však považujú vznik jogy za spoločnú zásluhu oboch týchto národov.

Súčasní bádatelia uprednostňujú úplne iný obraz starovekej indickej histórie. Dochádzajú k záveru, že úpadok miest Indu Sarasvati, nie je dôsledkom žiadneho nájazdu (ktorý sa podľa nich vôbec neuskutočnil), ale dramatickej zmeny podnebia. Zdá sa, že tento zvrat bol spôsobený vážnou tektonickou katastrofou, ktorá zapríčinila zmenu smeru toku riek.

Práve toto viedlo k vysychaniu kedysi jednej z najväčších indických riek – Sarasvati. Pozdĺž jej brehov sa rozprestierali početné mestá a dediny (doposiaľ bolo rozpoznaných 2500 takých miest). Vyschnuté koryto rieky dnes lemuje obrovskú Tharskú púšť. Bez použitia satelitných snímkov by sme sa o toľkých sídlach pochovaných pod pieskom nedozvedeli.¨

Vysychanie rieky Sarasvati, ktoré bolo dokonané niekedy okolo roku 1900 p.n.l. malo ďalekosiahle následky. Skúste si len predstaviť, aká spúšť by to musela byť, ak by takto napríklad vyschla rieka Mississippi! Vyschnutie rieky Sarasvati prinútilo populáciu k migrácii do úrodnejších častí zeme, hlavne na východ smerom k rieke Ganza a na juh do centrálnej Indie a Tamilnádu.

Ospevovaná rieka Sarasvatí

A ako nám to pomôže s odhalením histórie jogy? Rieka Sarasvati sa stala najospevovanejšou riekou v Rgvédach, čo sú najstaršie známe texty v indoeurópskom jazyku. Sú zložené z archaických (a zložitých) foriem sanskrtu a boli predávané ústne medzi mnohými generáciami. Sanskrt je jazyk, v ktorom je napísaná väčšina jogínskych posvätných textov.

Patrí ku skupine jazykov ako gréčtina, latinčina, francúzština, nemčina, španielčina a v neposlednom rade angličtina. Táto príbuznosť je dobre viditeľná práve na samotnom slove joga, čo je zugos, iugum, joug, Joch, yugo, a yoke v týchto jazykoch. Sanskrt je akoby starším bratom ostatných indoeurópskych jazykov.

Počiatky sanskrtskej literatúry

Pokiaľ Sarasvati vyschla okolo roku 1900 p.n.l. či skôr, Rgvédy musia byť staršie. Pokiaľ je tomu tak, autori tejto zbierky spevov museli byť súčasníkmi ľudí civilizácie Indu, ktorá prosperovala niekedy medzi rokmi 3000 – 1900 p.n.l. V skutočnosti astronomické referencie v Rgvédach naznačujú, že aspoň niektoré z celkom 1028 spevov boli napísané v treťom, či dokonca vo štvrtom tisícročí pred Kristom.

Potom teda Árijci, ktorí rozprávali sanskrtom a vytvorili Rgvédy, neprišli z územia mimo Indie, aby zničili civilizáciu Indus-Sarasvati. Boli tam po celý ten čas. Aký bol teda ich vzťah k ľuďom Indus-Sarasvati? Tu sa názory stále líšia, ale rozmáha sa myšlienka, že Árijci a ľudia Indu-Sarasvati boli jedny a tí istí. V Rgvédach sa nenachádza nič, čo by naznačovalo opak.

V skutočnosti to vyzerá tak, že Rgvédy a ostatné archaické sanskrtské texty sú „pohrešovanou” literatúrou civilizácie Indus. Opačne, archeologické nálezy z údolia Indu a priľahlých okolí sú nami „pohrešovanými” základmi počiatkov sanskrtskej literatúry – aké elegantné riešenie problému, ktorý tak dlho sužoval bádateľov.

Dedičstvo indickej kultúry

Toto znamená, že joga je produktom vyspelej civilizácie, ktorá nemá seberovnú v antickom svete. Premýšľajte o tom! Ako cvičenci jogy ste naladení na staroveký a úctyhodný tradičný prúd a vďaka tomu získavate i zladenie sa s touto civilizáciou, aspoň na úrovni srdca.

Indická civilizácia môže byť považovaná za najstaršiu pretrvávajúcu civilizáciu na svete. Jej súčasné problémy by nám nemali zatieniť pohľad na jej výnimočnú minulosť a na učenie, ktoré nám ponúka. Cvičenci jogy môžu mať prospech hlavne z indického dlhoročného experimentovania so životom, obzvlášť v oblasti záhad mysle.

Indická civilizácia bola domovom veľkých filozofov a duchovných majstrov, ktorí majú svojim vedením pokryté odpovede na otázky, ktoré sú dnes rovnako aktuálne, ako pred tisíckami rokov.

Veľké otázky

Tradičná joga hľadá skutočné odpovede na tak hlboké otázky, ako napr. „Kto som?”, „Odkiaľ prichádzam?”, „Kam smerujem?”, či „Čo musím urobiť?”.

Sú to otázky, ktoré si skôr či neskôr začne klásť každý z nás, alebo aspoň máme na ne svoje vlastné skryté odpovede, hoci ich nie sme schopní vedome formulovať. Hlboko vnútri sme všetci filozofmi, pretože všetci potrebujeme dať našim životom nejaký význam.

Niektorí z nás odkladajú tieto otázky, aby o nich nemuseli premýšľať, ale nikdy sa im nepodarí sa ich celkom zbaviť. To si uvedomíme veľmi rýchlo, keď napríklad stratíme niekoho milovaného, alebo keď musíme čeliť vážnym zdravotným problémom.

Rovnako tak môžeme o týchto otázkach uvažovať, aj keď sme v úplnej pohode. Nemyslite si, že sa treba cítiť mizerne. Joga nie je zástancom temných nálad, ale venuje sa vnímaniu vo všetkých jeho formách, vrátane vnímania seba samého. Pokiaľ budeme poznať, z čoho sme zložení, môžeme žiť oveľa lepšie. Naše sebapoznanie nám dá príležitosť robiť vedomé a lepšie rozhodnutia.

História jogy sa dá rozčleniť do týchto rozsiahlych oblastí

• Védická joga
• Obdobie pred klasickou jogou
• Klasická joga
• Obdobie po klasickej joge

Tieto štyri kategórie sú akýmsi statickým zachytením toho, čo bolo v skutočnosti v neustálom pohybe – pochodu histórie.

Védická joga

Systémy jogických učení nájdených v spomínaných Rgvédach a v ostatných troch starovekých chválospevoch sú známe ako Védická joga. Sanskrtské slovo véda znamená znalosť či umenie, zatiaľ čo Rg znamená velebenie. Rgvédy sú teda zbierkou chválospevov k velebeniu vyššej sily. Táto zbierka je vlastne pôvodným prameňom Hinduizmu, ktorý má v súčasnosti okolo miliardy nasledovníkov. Dalo by sa povedať, že Rgvédy sú pre Hinduizmus tým, čo Kniha Genesis pre Kresťanstvo.

Ostatné tri védické spevy sú Jadžurvéda (Umenie obetovania), Samavéda (Umenie žalmov) a Atharvavéda (Umenie Atharvany). Prvý obsahuje formule používané kňazmi počas obetovania, druhý obsahuje spevy sprevádzajúce tento obrad. Tretí je naplnený magickými formulkami pre všetky druhy príležitostí, ale obsahuje tiež veľký počet filozofických spevov. Je spojený s Atharvanom, slávnym kňazom ohňa, ktorý je spomínaný ako majster magických rituálov. Tieto spevy môžu byť prirovnávané k mnohým knihám Starého zákona.

Obradná joga

Z toho, čo bolo povedané, je jasné, že Védická joga, ktorá by mohla byť tiež nazývaná archaická, bola úzko spojená s rituálnym životom starých Indov. Točí sa okolo myšlienky obetovania, ktoré je chápané ako spojenie hmotného sveta s neviditeľným svetom duševna. Aby boli obetujúci schopní vykonať daný precízny obrad úspešne, museli byť schopní sústrediť svoju myseľ dlhú dobu. Takéto vnútorné sústredenie s účelom rozšírenia hraníc bežnej mysle je koreňom jogy.

V prípade úspechu bol védický jogín odmenený víziou, alebo zakúsením transcendentálnej reality. Veľkí majstri jogy boli nazývaní v sanskrte rishami. Védickí majstri boli schopní poznať základnú látku existencie a ich spevy hovoria o ich úžasných tušeniach, ktoré nás môžu inšpirovať i dnes.

Predklasická joga

Zahŕňa rozsiahle obdobie približne 2000 rokov do druhého storočia n.l. Predklasická joga prichádza v mnohých formách. Najrannejšie podoby boli ešte stále úzko spojené s Védickou kultúrou obetovania, ako je rozvité v Brahmanas a Aranyakas. Brahmanas sú sanskrtské texty vysvetľujúce védické spevy a ich rituálne pozadie. Aranyakas sú rituálne texty venujúce sa tým, ktorí sa rozhodli žiť životom pustovníka v samote.

Jogové texty

Joga objavila samú seba s Upanišádami, gnostickými textami vykladajúcimi skryté učenie o základnej jednote a súlade všetkých vecí. Existuje viac než 200 týchto posvätných kníh, hoci len hŕstka z nich bola napísaná pred obdobím Budhu (5. stor. p.n.l.). Tieto práce môžu byť prirovnané k Novému zákonu, ktorý vychádza zo Starého zákona, ale zároveň ho prekračuje. Jedna z najvýznačnejších jogínskych posvätných kníh je Bhagavadgíta (Pieseň vznešeného), o ktorej veľký sociálny reformátor Mahatma Gándhí povedal:

„Keď musím čeliť sklamaniu a zdá sa mi, že nie som schopný vnímať čo i len jediný lúč svetla, vraciam sa k Bhagavadgíte. Nájdem nejaký ten verš tu, nejaký tam a okamžite sa začnem smiať  uprostred ohromujúcej tragédie – a že môj život bol plný vonkajších tragédií. A že na mne nezanechali viditeľnú jazvu, za to vďačím učeniu Bhagavadgíty.” (Young India, 1925, pp. 1078-79)

Svojim významom má táto práca o rozsahu len 700 veršov možno rovnakú dôležitosť pre hinduistov, ako má Ježišove Kázanie na hore pre kresťanov. Jej poslaním nie je nastaviť druhú tvár, ale aktívne oponovať zlu vo svete. V jej súčasnej podobe bola „Gíta” spísaná okolo roku 500 p.n.l. a odvtedy je dennou inšpiráciou pre milióny hinduistov. Jej učenie v kocke vraví toto: Žiť znamená byť aktívny, a pokiaľ sa chceme vyhnúť komplikáciam pre nás i pre ostatných, naše konanie musí byť neškodné a musí tiež vychádzať z ovládnutia ega. Skutočne jednoduché. Bhagavadgíta učí, ako sa týmto riadiť v dennom živote.

Školy

Predklasická joga zahŕňa taktiež veľa škôl, ktorých učenie je v dvoch indických národných eposoch – Rámajáma a Mahabharáta (z ktorých je vytrhnutá Bhagavadgíta a ktoré sú sedemkrát rozsiahlejšie než Ilias a Odyssea dokopy. Bhagavadgíta v preklade znamená vznešená pieseň. Je jedným z najpopulárnejších indických písiem. Dej Bhagavadgíty je stavaný alegoricko-symbolickou formou dialógu medzi bojovníkom Ardžunom (individuálnym ja) a Kršnom (duša, Boh). Je v nej popísaná cesta poznania, duchovný boj v našom vnútri. Tieto rôzne školy vyvinuli všetky možné techniky na dosiahnutie hlbokej meditácie, skrze ktorú môžu jogíni a jogínky transcendentovať svoje telo a myseľ a objaviť svoju pravú prirodzenosť.

Klasická joga

Týmto názvom sa myslí Patandžáliho učenie dochované v jeho ,,Jogasútrach”, často označované ako rádžajoga. Sanskrtský text sútier sa skladá z menej než 200 výrokov, ktoré boli v priebehu storočí a stále sú vysvetľované rôznymi komentármi. Každý skutočný študent jogy sa skôr, či neskôr bude musieť pustiť do konfrontácie s významom týchto stručných výrokov.

Jogasútry boli pravdepodobne napísané niekedy počas 2. storočia. Prvý komentár v sanskrte sa nazýva Jogabhâshja (,,Polemika jogy”) a je pripisovaný Vjâsánovi. Bol napísaný v 5. storočí a obsahuje hlboké vysvetlenia k Patandžáliho často tajomným výrokom.

Patandžáli

Okrem niekoľkých málo legiend nie je o živote Patandžáliho, či jyâsánu známe nič bližšie. To je problém, ktorý sa týka väčšiny starovekých adeptov jogy a niekedy dokonca aj tých neskorších. Často jediné, čo zostalo, je ich učenie, ktoré je teda samozrejme omnoho dôležitejšie než historické fakty, ktoré by sme mohli o ich osobných životoch zistiť.

Patandžáli, ktorý mimochodom býva často nesprávne nazývaný „otcom jogy”, veril, že každý jedinec sa skladá z látky (prakrti) a ducha (puruša). Proces jogy považoval za ich separáciu, obnovenie duše v jej absolútnej čistote. Jeho názor je všeobecne charakterizovaný ako filozofický dualizmus. To je dôležité, pretože väčšina indických filozofických systémov uprednostňuje nejaký druh ne-dualizmu: nespočetné aspekty alebo formy empirického sveta sú nakoniec rozpoznané ako jedna a tá istá vec – čistá existencia bez formy, pritom ale vedomá.

Post-klasická joga

Znovu ide o veľmi obsiahlu kategóriu, ktorá obsahuje početné druhy škôl jogy, ktoré sa začali objavovať v období po pôvodných Patandžáliho Joga sútrach, a ktoré na nich nie sú závislé. Oproti klasickej joge je hlásaná konečná a základná jednota všetkého. To je jadrom Védanty, filozofického systému založeného na učeniach Upanišád.

Podľa týchto učení sme ty, my, všetci a čokoľvek iné aspektom, či vyjadrením jedinej a tej istej reality. V sanskrte je táto jediná realita nazývaná bráhman (to, čo sa rozpína), alebo átman (transcendentálne ja, ako protiklad k obmedzenému osobnému egu).

Skrytý potenciál tela

Niekoľko storočí po Patandžálim dospel vývoj jogy k zaujímavému bodu. Niektorí veľkí adepti začali preskúmavať ukrytý potenciál svojho tela. Predchádzajúca generácia jogínov a jogíniek nevenovala telu nijakú zvláštnu pozornosť. Viac ich zaujímala kontemplácia, v priebehu ktorej sa mohli od tela vedome odpútať. Ich cieľom bolo zanechať svet za sebou a splynúť s beztvarou realitou, duchom.

Pod vplyvom alchýmie (spirituálneho predchodcu chémie) vytvorili noví majstri jogy systém cvičení navrhnutý za účelom omladzovania tela a predĺženia jeho života. Považovali telo za chrám nesmrteľnej duše, a nie iba za schránku, ktorej sa treba zbaviť pri prvej príležitosti. Podarilo sa im pokročilými joginskými technikami dokonca objaviť možnosť energetizácie fyzického tela do takej miery, kde dochádza k biochemickým zmenám a dokonca základné zložky tela prechádzajú takými zmenami, aby ho urobili nesmrteľným.

Toto ich zaujatie viedlo k vytvoreniu rannej verzie háthajogy, systému, ktorý je dnes praktizovaný po celom svete. Spôsobilo tiež začiatok rôznych škôl tantry, pre ktoré je háthajoga iba jedným z možných prístupov.

Moderná joga

Vo všeobecnosti sa vníma, že začiatok histórie modernej jogy splýva s uskutočnením sa Parlamentu náboženstiev (The Parliament of Religions), ktorý sa konal roku 1893 v Chicagu. Práve na tomto kongrese mladý Svami Vivekananda (svamin znamená majster) hlboko a dlhodobo zapôsobil na americké publikum. Na radu svojho majstra, zbožného Ramakršnu, sa Svami vydal do štátov, bez toho, aby tam poznal jedinú dušu. Vďaka niekoľkým ľuďom, ktorí dokázali rozpoznať vnútornú veľkosť tohto adepta džňánajogy, dostal pozvanie na zasadanie parlamentu, aby tam nakoniec skončil ako jeho najpopulárnejší diplomat. V nasledujúcich rokoch veľmi často cestoval, aby poodhalil tajomstvo jogy a Védanty mnohým študentom. Veľa jeho kníh venovaných joge je stále užitočným a záživným čítaním.

Joga vo svete

Ešte pred Vivekánandom prekročilo oceán niekoľko iných učiteľov jogy, aby navštívili Európu, ale ich vplyv zostal lokálny a viacej sa nerozšíril. Až nesmierny úspech Vivekánandu otvoril pomyslené dvierka iným adeptom z Indie a prúd východných majstrov dlho neustával.

Takže v dnešnej dobe sa dá stretnúť adeptov praktikujúcich jogu po celom svete. Nedá sa jogu lokalizovať len do určitej časti našej planéty. Majstri jogy pôsobia nielen v kolíske duchovného vnímania. Nielenže dokážu za svojimi žiakmi a za rozširovaním duchovných vedomostí cestovať z jedného kontinentu na druhý, ale zároveň sa rodia v rôznych kútoch sveta, kde si nájdu pomyslenú cestu k tajomstvu hlbokých, tradičných duchovných vedomostí a sú schopní na základe vlastnej skúsenosti autenticky rozširovať jogínske praktikovanie.

˜Upravený text od George Feuersteina˜